Vidíš ma vo svetle? Tvoje pery pritlačené na kožu moje divoko poskrúcané v orgazme zraniteľnosti duša plače a chce viac poď do mojho malého sveta prehryz sa cez skelet cez každú bunku mojej chladnej kože a zostaneš prázdna zničila si sa okúsila si extázu len na pár sekúnd zostávaš prázdna klamala si a podvádzala a videla si len seba samú Dve oči na tvojej hlave a uši vpravo a vľavo a si slepá ako mŕtva ryba nedokážeš ma pochopiť nie, nikdy nepochopíš vieš ma len ohovárať a serieš na to, či máš pravdu lebo teba sa to nedotýka chceš byť posledná autorita posledná miera rovnováhy ale si vrah esencie pravdy V krátkom momente tichej ignorácie vnímaš svoju múdrosť svoju chybu, svoju posadnutosť a nechápeš, že svojou hlúposťou si premazávaš svoju myseľ a zostávaš prázdna zničila si sa okúsila si extázu len na pár sekúnd a chceš viac musíš klamať a podvádzať a v tom všetkom ma dokážeš vidieť vo svetle? Dve oči na tvojej hlave a uši vpravo a vľavo a si slepá ako mŕtva ryba nedokážeš ma pochopiť nie, nikdy nepochopíš vieš o mne len písať serieš na to, či máš pravdu lebo teba sa to nedotýka chceš byť posledná autorita posledná miera rovnováhy ale si vrah esencie pravdy rozprávanie nie je tvoja silná stránka hľadáš svoje obete v monológoch a to ťa drží pri živote Dve oči na tvojej hlave ale srdce na zlom mieste si ozvena svojho času si náhubok vysoký a široký nechcem už nič hovoriť keďže ty si stačiš sama možno sa znova zasmeješ medzitým ti vypijem krv Dve oči na tvojej hlave a tvoje srdce na zlom mieste a hluchá ako mŕtva ryba nedokážeš ma pochopiť nie, nikdy nepochopíš nikdy ma nepochopíš!