Pero škriabe na pergamen a slová prúdia prsty od atramentu ti vysnívavajú dopis tvoja láska zostáva v tieňoch rána vety unikajú v hmle Obrázky domovu sú pohltené okrajom preludy sa na mňa sápajú, som v ich tieni Krehkosť času robí všetko jasnejším rinčím reťazami, zmietam sa v agónii bojím sa, že ťa už neuvidím aj keď som ťa vlastne nikdy nepoznal mohlo to byť také iné ale nikdy sa to takým nestalo Povedal som ti niekedy o tej strake, kamarátka? Počula si slzy počas temnej upršanej noci? A chcem, aby si vedela, aby si mi bola po boku Mohol som ti pomôcť nájsť cestu späť do tohto sveta Ak niekedy uzriem tento svet, budeme spolu Toto je pre teba, aby si vedela, aby si to cítila Krehkosť času robí všetko jasnejším rinčím reťazami, zmietam sa v agónii bojím sa, že ťa už neuvidím aj keď som ťa vlastne nikdy nepoznal mohlo to byť také iné ale nikdy sa to takým nestalo Slnko zapadá, už nemám svoju svätyňu a nevydržím takto ďaľšiu noc Zajtra pôjdem za svojou kamarátkou medzi stromy môj posledný list napíšem pre teba Zostane to v tvojich básňach, lebo boli pravdivé tak budeš vedieť, že si neprišla včas Povedal som ti niekedy o tej strake, kamarátka? Počula si slzy počas temnej upršanej noci? A chcem, aby si vedela, aby si mi bola po boku Mohol som ti pomôcť nájsť cestu späť do tohto sveta Ak niekedy uzriem tento svet, budeme spolu Toto je pre teba, aby si vedela, aby si to cítila