Tá tvár v zrkadle je moja,
nič na tom nezmením.
Tá tvár v zrkadle je moja
a starne každým holením.
Visela v nebeskom sklade,
mali ich tam pekných pár.
Musel som čakať v rade
na svoju vlastnú tvar.
Jednu mi do ruky dali.
Čo čakáš chlapče, ber.
Keď je raz človek malý,
zriedka má na výber.
Tá tvár v zrkadle je moja,
nič na tom nezmením.
Tá tvár v zrkadle je moja
a starne každým holením.
Či sa mi hodí k duši,
nik sa ma nespýtal.
Má ústa, nos, oči, uši,
ber, chlapče. Tak som ju vzal.
Túto mi zvesili z háku
zlepenú, obitú.
Keby som nebol vzal takú,
nemám dnes ani tú.
Tá tvár v zrkadle je moja,
nič na tom nezmením.
Tá tvár v zrkadle je moja
a starne každým holením.
Výčnelky, obliny, čiary,
čo už s tým terénom zlým?
Pritlačím britvu k tvári,
potiahnem, oholím.
Žiť s vlastnou tvárou je veda,
cítim jej strih, látku, chuť
a dnes už viem, že sa nedá
pred ňou uniknúť.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.