^EV kalen^Hdári stránky ^Ažltnú do ^Hizby kričia ^Euž to ^Hmáme za se^{A, H}bou ^Etóny ^Hpiesní Ticho ^Azhltnú a ^Hzanesú ma ^Eaž ^Hkdesi na pe^{A, H}rón. Na lavičkách sedí bieda a ťahá ľudí, prepočúva ponosy, iba šepne : „tak vám treba, čo ste chceli máte, nikto sa vám neprosil“ Do duší nám fúka vietor tak privriem okná a on mi na rám zaťuká, asi som si dobu splietol dobre bolo včera dnes ma vlečie za rukáv Tak len dúfam - príde zázrak aby vyslobodil ten náš zámok zakliaty ale zatiaľ ani náznak „Ešte raz to isté“ dopijem a zaplatím