Nestastna cesta
pustym morom osamelosti
predral som sa vlnami smutku
do ciernej nesmiernosti sebaspochybnenia
nikdy som sa necitil tak sam
tak uboho mizerne a chabo
som podrobeny hroznemu vetru
blow fuka na mna mizeria a bolesti
dujte do mojich plachiet skazy
odvejte ma k pustemu koncu
horizont fialovej a cervenej
pokojne vody mojho vitaneho konca
oblaky sivej prichadzaju nado mna
burka ma bude prenasledovat
vyrve mi vnutornosti
alebo ma utopi
neodpustajuci vietor hlada
a bicuje ma ako bic
sebalutost ma premoze
a moje srdce klesa ku dnu ako lod
hadzem sa v tyrani a bolesti
zblaznene more ma pohlcuje
nechavam sa zhltnut
velkolepou vahou
hlbsie klesam, hlbsie dole
uz som nemyslel ze tu moze byt tmavsie
zima ma tyra, rozkos sa stupnuje
myslim ze uz na mne nezalezi
neviem ci mam oci otvorene alebo zatvorene
smutiace vody ma hltaju
sposobuju bolest mojmu hriesnemu zivotu
diabol bude nepochybne nasledovat
osamelost je agonia
pre tych co ju poznaju
zuri boj smutku a sklucenosti
myslou, telom a dusou
ked milenci umieraju a priatelstva miznu
ked pribuzni su zabudnuti
brany agonie vypluvaju
tvoje spomienky, hnijuce a smradlave
tak hlboko sa teraz citim ochromeny
som zniceny totalnou prehrou
vina, smutok, nezmerna bolest
moje telo vody vymyju
dufam, ze sa nikdy nenavratim k zivotu
Kriste, nechaj ma ist
nech smrt pozrie moju obycajnu dusu
a nech stupa moja mizeria
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.