Jozef & Dodo Ivaška - Plamienky lásky (tradicionál / Vlasta Brezovská) Dávno máš v sebe svoj prameň síl svoj osud tajný už od prvých chvíľ dáva všetko, čo máš, tak skúšaj ísť. Máš v sebe slnko aj dotyk hviezd, túžiš tie svetlá až k nám na zem zniesť nádej je to čo máš, tak skúšaj ísť. Veď to nie je vôbec tak málo, každý z nás má svoj čas, náhle vieme čo nás to stálo slnkom kráčať a už je v nás. Zapáľme krásne plamienky v nás až niekam k nebu stúpa náš ľudský hlas, človek víťazí tým, že má rád, nech žiaria lásky plamienky v nás. Ten plameň lásky, ten v sebe máš nádherné slnko aj tichý dážď, dá Ti, čo dať Ti má, len skúšaj ísť. Náhle vieme čo nás to stálo koľko síl a koľko strát, veď to nie je vôbec tak málo, ďaľej kráčať a koľkokrát. Zapáľme krásne plamienky v nás až niekam k nebu stúpa náš ľudský hlas, človek víťazí tým, že má rád, zapáľme ohne snáď aj po stýkrát. Náhle vieme čo nás to stálo koľko síl a koľko strát, veď to nie je vôbec tak málo, slnkom kráčať a už je v nás. Nech žiaria lásky plamienky v nás až niekam k nebu stúpa náš ľudský hlas, človek víťazí tým, že má rád, zapáľme lásku snáď aj po stýkrát, zapáľme krásne plamienky v nás.