Občas sa dvíha clivá ranná hmla
a to čo odhalí, je obyčajný šedý deň
Len so mnou tá hmla ešte nikdy nepohla
V bielej hmle, bledne aj môj tieň
Čím viac hmla myseľ zahmlieva
Tým častejšie sa dvíha z hmly
Tá tlmená a prudká vášeň
Tá, ktorej sme sa nevyhli
A pieseň s povedomým nápevom
Cez okno otvorené dokorán
Prediera sa tou náhlou hmlou
Len tak, len tak náhodou
A ráno raňajkujem v hmle
A hmla ma zbaví samoty
A tiene, bledé sú a mdlé
A ktovie, možno, možno si to ty
Z hmly vystupujú spomienky
Tie patria tomu, to sa dobre pamätá
A ja, ja mám myseľ zahmlenú
A smolu, mám smolu na pätách
A pieseň s povedomým nápevom
Cez okno otvorené dokorán
Prediera sa tou náhlou hmlou
Len tak, len tak, len tak náhodou
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.