Sedí za stolom, hodiny bežia On tu mal byť.. Je si istá, že by zavolal Čaká ešte trochu dlhšie, nikto neprichádza Nikto nepovedal, že ho videl Prečo, stalo sa niečo? Pozrie znovu do okna Zrazu zazvoní telefón Hlas tvrdí, že sa niečo stalo a že by mala prísť.. Jej mysel ide do Decembra Premýšla, kedy sa jej spýtal Najprv si klakol na kolená a povedal Chcem ťa naveky Počas dobrého aj zlého Zostarneme spolu Navždy.. Vbehne do vchodu Kráča k recepcii Vedú ju cez milión chodieb, bludisko ktoré nikdy nekončí Hovoria o tom, čo sa stalo.. ale ona ich takmer počuje Pokúša si zachovať serióznu tvár ako vstupuje do miestnosti Sadá si vedľa jeho postele, stíska jeho ruku príliš silno Hovoria o deťoch, ktoré budú mať a o dobrom živote o dome na kopci, kde by zostali Zostaň tam navždy, navždy Počas dobrého aj zlého Zostarneme spolu a vždy pamataj Či už v bohatstve, alebo chudobe vždy budeme ľúbiť jeden druhého, navždy Potom dostala nápad a zavolala dnu sestričky Priviedla kaplana, on povedal pár viet Požičala si nejaké obrúčky od páru z vedľajších dverí Každý sa smeje, keď slzy dopadajú na dlážku Ona sa pozrie do jeho očí a povie Chcem ťa navždy, navždy Počas dobrého aj zlého Zostarneme spolu, vždy pamätaj Počas radosti aj smútku Vždy sa budeme ľúbiť, navždy Navždy, navždy Dokončí sľuby ale pípanie stroja je príliš pomalé Jeho hlas je takmer príliš slabý keď hovorí ľúbim ťa prosím, pamätaj aj keď tu nebudem Budem ťa ľúbiť navždy, navždy..