Zrodený z ľadu
Smrť slnka pre svoj zrod
nový svet potrebuje
Len kvapku vody do chladu
v rukách ľudských aby šiel
Mĺkve jazero do diaľky nesie
melódiu krajiny zastavenej
Ani lístok sa pod zrakom nepohne
Chlad sám pláve pod hladinou
A telo túži po vode
Volá po slobode
Tá sa tu nenájde
o chvíľu nikde
Kto stratenému cestu ukáže
keď čas kráča len ku koncu
Prúd tieňov
smrť roznáša
Zem je sivá
opäť bez srdca
Cesta sa vetví niekam do stratena
Sneh tu zakrýva známky po krokoch
Len farby sa menia pod zrakom
Chlad sám dáva pokoj osamelému
A telo túži po vode
Volá po slobode
v cudzom meste
hľadajúc krásu
Čoskoro je všetko bez významu
Nebo už odhliadlo niekam preč
Krok k bolesti, krok k slobode
Ak tu zostanem, nenájdem tu nič
Len tiene tadiaľdo prechádzajú
Navzájom sa nasledujú
Na nikoho nečakajú
Pred sebou vidím hory sa rúcať
Napriek tomu chvíľu zostanem,
keď cítim povodeň dvíhať sa
Tvarovať osud podľa svojej vôle
Vidieť svetlo a obrátiť sa späť
Slnko vždy niekde svitá
šepká a privádza na cestu
More už viac nebičuje ako dážď
Ťažko by ma prebralo
Sám medzi tisícmi
Stále niekde inde
Korene zo zeme vytrhnuté
Raz žijú, raz umierajú
Tvarovať osud podľa svojej vôle
Vidieť svetlo a obrátiť sa späť
Preto chvíľu zostanem,
keď cítim povodeň dvíhať sa
Prúd tieňov
smrť roznáša
Zem je sivá
opäť bez srdca
Čoskoro je všetko bez významu
Nebo už odhliadlo niekam preč
Krok k bolesti, krok k slobode
Ak tu zostanem, nenájdem tu nič
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.