SAMOTA (Solitudine, La soledad, Loneliness)
Marco odišiel a už sa nevráti.
Ranný vlak prichádza bez neho.
Je tu len moje srdce a duša z kovu
a táto šedá hmla, do ktorej sa zahaluje mesto.
Lavica v škole je prázdna, Marco zostal vo mne
cítim ho dýchať, cítim, že zostal tu.
Nesmierna ďiaľka môže oddeliť
dve srdcia, ktoré tlčú zároveň
ktovie, možno na mňa myslíš
možno nemáš chuť s nikým sa rozprávať
a skrývaš to ako ja
možno všetko necháš a keď odídeš
bez večere rýchlo vlezeš do postele
a pritisneš sa na vankúš
a začneš plakať.
Možno nevieš, ako veľmi
ti ublíži samota.
Pozerám sa do diára na tvoju fotku -
- máš oči trochu nesmelého chlapca
pritisnem si ju na hruď a napadne ma
že si tu, medzi angličtinou a matematikou.
Tvoj otec a tá jeho rada, aká jednotvárnosť
kvôli práci a iným hlúpostiam
ťa odviedol so sebou, bez otázok
povedal ti len: "Jedného dňa to pochopíš"
Ktovie, možno na mňa myslíš
spoznáš nových priateľov
a budeš sa snažiť zabudnúť.
Nie je to ľahké, vieš to.
Ja to už v škole nezvládam
a večer je to ešte horšie
nemám chuť sa učiť, k tebe
utekajú moje myšlienky.
Je nemožné takto oddeliť naše životy
preto čakaj, moja láska… uchovaj tú ilúziu
samota medzi nami
to ticho vo mne
ten nekľud, keď vidím ubiehať svoj život bez tvojej lásky
preto čakaj, pretože
to nejde
je nemožné takto ukončiť náš příbeh
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.