^{D, Hmi, G, A D} Kraca smutna opustena ^Hmi pod brezovou alejou ^G bludi sama nevedno kam ^A s dusou zlomenou. Hlavou vyria myslienky,co dava zas jej sen, tak premysla a hlada pravdu,ci uz lásky niet. A,ked hladi koru stromu,cerpa novych sil, viem,ze na to co sa stalo,nic uz nezmeni. Ked povedal jej tych par smutnych bolestivych slov, beznadej zdala sa i poslednych snooov. Refren: Dnes jej ^G odznel najvyssi ^A ton zo ^D stupnice ^Hmi bolesti, viacej ^G trnou uz sa ^A do jej slabej ^D duse ^D7 nezmeniii, ^G v tichom jarnom ^A povetri, ^D doznieva muzsky ^Hmi hlas i ked, ^G v kutku duse stale ^A veri, ze sa ku nej vrati ^d zas. Po tvari jej zacnu stekat,slane kvapky zialu, nevie stale pochopit,preco nechal ju tak samu. Na dotyky ruky nezne v duchu spomina, ved lubi ho snad este vacsmi,marne ho chce preklinat. Refren: Dnes jej odznel najvyssi ton ......2x