^DTak dávno už je to známe odkedy našu zem máme ^Aže sa na nej ^A7cesty streta^Djú ^{A D}Náhoda sa v kúte škerí na osud kto chce nech verí ^Aže sa na nich ^A7duše schádza^Djú. ^DNa rázcestí ^Abýva nekľud v ^Dnás, ^D7či sa ^Gstopa s dákou spojí, či tam ^Dtaký ktosi stojí, s kým ^Emidá sa bez veľkých rečí ^Aísť. ^A7 Vtedy ^Dpadlo ako závoj medzi nami prvé ^HmiAhoj Ruku ^Ana to a ^A7raz to musí ^Dvyjsť. ®: Pred sebou ^Amáme cesty z vyšľapanej ^Dtrávy Občas ich ^Avidno na dne šálok čiernej ^Dkávy Súmrak pa^Emidá. ^A Tešiť ^Dsa na šťastie ^Gto už šťastím ^Dbýva chudob^Aný je ten kto nenechá sa ^Dsnívať a nehľa^Adá. Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme že sa na nej cesty stretajú. Pomedzi všedné dni a sviatky v kalendári kvitnú piatky Keď sa naše kroky schádzajú. Už od rána býva nekľud v nás či no hudba s nami hrá sa Či to šťastím nazvať dá sa že nás cesta vedie spolu do kopcov. Pokým v pohode si hráme v ruke palec hore máme radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.