Ľudský tieň Prechádza medzi ulicami vyblednutý ľudský tieň, škriabe sa zo seba ako z jamy prišiel si sám na koreň. Dvaja z hĺbky vychádzame moje ja a tvoje ty, na mieste, kde strom sa láme a svetlo plynie z tmy. Prechádza medzi ulicami vyblednutý ľudský tieň, sme spolu a pritom takí sami odtlačení na kameň. Ref.: Podobáš sa na chvíľu dažďu, to za tebou nie je plač aj keď na spomienku každú musela zabudnúť som zvlášť.