Ruky Tvoje ako z mäkkého hodvábu,
Zostali bez lásky pre nás
Oči Tvoje čo modré boli,
Predo mnou stratili lesk
A teraz, keď viac niet, dôvodu na lož,
Aspoň raz, buď človek, a priznaj mi na koniec
Kto je ona
Čo myšlienky Ťa odnesú k nej?
A kto je ona
Čo núkaš jej objatie svoje?
Kto je ona
Čo myšlienky Ťa odnesú k nej?
A kto je ona
Čo núkaš jej objatie svoje?
Prázdne písmená na perách Tvojich
Nemuč ma, daj pusti nejaký hlas
Pravda bolí, na všetko som priravená
A viem, že neexistuje ľahšia cesta
Lebo teraz, keď viac niet, dôvodu na lož,
Aspoň raz, buď človek, a priznaj mi na koniec
Kto je ona
Čo myšlienky Ťa odnesú k nej?
A kto je ona
Čo núkaš jej objatie svoje?
Kto je ona
Čo myšlienky Ťa odnesú k nej?
A kto je ona
Čo núkaš jej objatie svoje?
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.