putoval som nocou a cítil zamrznuté listy
to ztaňovalo moje chodidlá, bol som sám - nekrytý proti vetru
kvapky dažďa - kryštály zapichajúce sa do mojej pokožky
chladné šedé pery a tak veľa jaziev na mojej tvári
bol som svojou nočnou morou....
Nemôžem cítiť svoje prsty, nepočul som svoj tlkot srdca a mojej mysle
stratený niekde medzi bláznením a skutočnosťou
Zbadal som vôňu bežiacu medzi starodávnymi stromami Nasledoval som jej cestu, niečo kúzelné volalo moje meno..jej svetlá tvár a žiarivé telo počarovali môjmu duchu. Cítil som oheň vo svojej márnosti a vtedy som padol do noci...
vstúp do mojich izieb, odovzdaj sa temnote môjho sveta
plný svojich túžob, budem tvojou vriacou krvou v tvojom srdci
Horím s démonmi starými milióny rokov
(môj) duch opúšťa toto telo - samotný takto smúti
mesačný svit lieči otvorené rany na tvojej duši
Tvoje zmysly sú jasnejšie a opúšťaš tento svet
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.