Zbohom, kývaš mi z diaľky, si tam ty, ktorej meno stále nepoznám a už sa lúčiš... už sa lúčiš Zbohom, hrám osamote, hľadám Teba, teba i keď si sa ukryla, je to v poriadku... je to naozaj v poriadku? Klopeš na dvere môjho srdca a šeptom sa pýtaš či som v poriadku Mnohokrát si ma volala s týmito slovami, aby si zo seba spravila nevinnú Mučiac seba samého a nechcieť nikoho vidieť Osamelý svet sa rozsypal v tých očiach... V očiach, ktoré boli sfarbené červenou sa zdržuje smútok vo farbe lapis-lazuli Akoby to bolo deja vú Rany potupnej traumy stále bolia Zbohom, s tichým hlasom, volajú na mňa odniekadiaľ Je to v poriadku, je to v poriadku Zbohom, spočítané sekundy, ktoré sa rozozneli trikrát Je to v poriadku, je to naozaj v poriadku? Klopeš na dvere môjho srdca a šeptáš "Milujem ťa" Zraňuješ ma a nič nepomáha Mučiac seba samého a nechcieť nikoho vidieť Očarenie srdca sa deformuje a trhá sa Červený drak melanchólie je na neby smútku kde lieta v bolesti kresbu zastretého srdca, so zúrivosťou vykričí čo má v srdci Už nebudeš nikoho milovať, pretože už nikdy nebudeš môcť nikoho milovať V hlbinách svojej hrude som si vytvoril oázu Už nebudeš nikoho milovať, pretože už nikdy nebudeš môcť nikoho milovať S pevným pohľadom farby lapis-lazuli V očiach, ktoré boli sfarbené červenou sa zdržuje smútok vo farbe lapis-lazuli Akoby to bolo deja vú Rany potupnej traumy stále bolia Postihnutý drak melanchólie smúti Zamilovaný do osamelého sveta Dúfajúc, že sa raz zmení Bude snívať a vykričí to nahlas so slzami Už nebudeš nikoho milovať, pretože už nikdy nebudeš môcť nikoho milovať Dôvd, pre ktorý slzy pretekajú Už nebudete nikoho milovať oči farby lapis-lazuli