Predo mnou tma a za mnou nič,
od rána bežím, neviem odbočiť,
opäť tie isté chyby, ten istý deň,
vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Predo mnou tma a za mnou tiež,
celý deň bežím, už chcem byť preč,
nechcem už za sebou nechávať stopy,
a každý pohár až do dna chcem dopiť,
zahladiť brázdy, rany vyčistiť.
Predo mnou tma a za mnou nič,
od rána bežím, neviem odbočiť
opúšťam mesto, hranaté dvory a domy,
cesta sa zužuje, na nej popadané stromy.
Predo mnou tma a za mnou tiež,
celý deň bežím, už chcem byť preč,
predo mnou lány, krajina otvorená
priestor bez pamäte, bez hraníc a bez mena.
Bežím a neviem, neviem, neviem, neviem.
Predo mnou tma a za mnou nič,
od rána bežím, neviem odbočiť,
opäť tie isté chyby, ten istý deň,
vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Predo mnou tma a za mnou tiež,
celý deň bežím, už chcem byť preč,
nechcem už za sebou nechávať stopy
a každý pohár až do dna chcem dopiť,
zahladiť brázdy, rany vyčistiť.
Bežím a neviem, neviem, neviem, neviem.
Kopytá zvierat vydupú nové cesty,
ukážu mi koho a kam sa pustiť,
sú nemé a plaché, hľadám ich stopy,
pohár je plný, ja sám ho neviem dopiť.
Predo mnou tma a za mnou nič,
od rána bežím, neviem odbočiť,
opäť tie isté chyby, ten istý deň,
vo vode telo ryby nenecháva žiaden tieň.
Bežím a neviem, neviem, neviem, neviem
kam.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.