namotal som sa nežným zvukom
ten jemný hrmot
ma priklincoval až k zemi
spútal a zviazal ma melódiou
tvojho hlasu
naďalej blúdim v tichom údive
akú nádej som mal
so striebornou lunou,
ktorá na oblohe
otvára staré rany?
držím sa lemu
tvojich šiat
čistota prichádza
v malých dávkach
fyzicky som v poriadku,
iba hlavu mám v zmätku
zapaľuje sa posadnutosť,
a hraničí ku zmätku
je to vážna choroba
potajme mysľou sa tiahne
zapríčiňuje tú najzvláštnejšiu
slabosť
strácam sa v záhyboch
tvojho lemu
je to cena, ktorú platím
ceste k môjmu cieľu
telo v nebi, myseľ
plná špiny
ako len trpím tým najsladším
stavom
namotal som sa nežným zvukom
ten jemný hrmot,
ma priklincoval až k zemi
spútal a zviazal ma melódiou
tvojho hlasu
naďalej blúdim v tichom údive
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.