Ty vieš, že vždy do života vplávam
s hlavou plnou pálčivého svetla,
len čo sa s tebou ponorím
do tmavých ulíc, do spiacich uličiek, do mokrých
letných ulíc
plných hlučných skladov, plných vdychov a tichých,
priezračných, vzdušných,
ľahko načrtnutých vecí,
z ktorých už v tejto nočnej chvíli pozostáva
náš, iný, ranný lietajúci svet.
Máš rada zelené jablko,
a preto mi ho dávaš. Je v ňom celý
odtlačok tvojho úsmevu.
je vňom deň.
Vešiam ti na krk celú moju radosť
a malú morskú mušľu.
Smej sa. Aj ja počujem
vzdialený ťažký šum
temného mora, cez ktoré musíme prejsť
a nechať za sebou
aj cudzie výkriky, aj vlastné dná.
Tak tesne spolu kráčame a kráčame,
a nehneme sa z miesta,
preludy nočných koľajníc
a denných schodov. Keď beží po ceste len obrys
našich tieňov, plný
hlučných kvapiek, plných vdzychov a tichých,
priezračných, vzdušných,
ľahko načrtnutých vecí.
Čosi sa medzi nami mihá,
čosi verné, čosi nemé, čosi bledé -
môj strašný priateľ, tvoj strážny pes.
Môj strašný priateľ, tvoj strážny pes.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.