V hlbokej noci
myslím na tvoju tvár,
rád sa jej dotýkam, keď sa v tme ticho smeje.
Teraz sa vzďaľuješ, sekundu k sekunde, auto ťa unáša
nocou hmlistých ciest, cestou hmlistej noci.
Kam, vlastne, kam?
Kam, vlastne, kam.
Tak často hovoriš: "Odíďme,
odíďme, chcela by som odísť
do iného mesta."
Vtedy sa vzďaľujem, sekundu k sekunde,
expres ma unáša
nocou hmlistých dráh, dráhou hmlistej noci.
Kam, vlastne, kam?
Kam, vlastne, kam.
Zajtra sa vrátiš. Chýba sa napraví.
Len tu, len tu a v nás je mesto,
v ktorom máme spolu žiť. Spolu modro žiť.
Dnes v noci
zúfalo myslím na tvoju tvár,
rád sa jej dotýkam, keď sa v tme ticho smeje,
keď vonku šumí dážď
a niet kam sa ponáhľať,
všade je tvoj tichý smiech,
tvoj dlhý modrý smiech,
tvoj dlhý smiech.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.