Ó, strom, ranný strom,
ty, ktorý na všetky strany vrháš svoje mihotavé tiene
a tichým šumením sa približuješ vzduchu,
strom, ó ranný strom,
nauč ma lietať.
Všetky dvere sú dokorán, dom zaplavuje ticho.
Dvere sú dokorán
a zrkadlia sa v otvoroch dverí poroztváraných
na všetky strany.
Ach, tkvie v nich svetlo.
Dvere sú dokorán, slnko preniká,
ľahký vánok prúdi,
vánok dlho v tichu prúdi, unáša závesy, ticho prúdi,
ľaký vánok prúdi -
vznieti sa o moje čelo!
Prievan vyšľahol. A jeho kroky vzbĺkli. Stúpajú.
Hore. Na strechu.
Už horí!
Už horí vzduch, už horí vtáči vzduch, už horím,
už horím ako to pierko.
Podaj mi ruku. Tvoju ruku -
už horí, horí, celá horí,
ó,
už horia tvoje rozlietané vlasy.
Rýchlo von! K oknám, ku dverám.
A prvý vzlieta môj mihotavý tieň,
a prvý vzlieta tvoj mihotavý tieň,
a prvý vzlieta náš mihotavý tieň.
Všetky dvere sú dokorán - dom zaplavuje ticho.
Dvere sú dokorán
a zrkadlia sa v otvoroch dverí.
Som, áno, som
na prahu, z ktorého sa vznensiem do dňa,
ticho sa vznesiem
do jasného modravého vzduchu. Len nájsť, nájsť
posledný krok.
A na to myslím.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.