Mala by som sa modliť za Adelaide, ale aj tak by tento boj nevyhrala. Čierna a modrá, drahá Adelaide, musí skrývať toľko bolestí. Mávam rukami, ty sa nevzdávaš, ty tomu nerozumieš, Klameš mi do tváre, utečieš, si proste taký človek. Každú chvíľu sa vzdávam, také mrhanie láskou! Ak ma nechceš držať pevne, chlapec, tak čo odo mňa vlastne chceš? A nechcem sa o tom hádať, nechcem kvôli tomu plakať, proste to chcem nechať ísť. Chcem to nechať ísť. Nechcem sa kvôli tomu hádať, nechcem kvôli tomu plakať, proste ťa musím nechať ísť. Mala by som sa modliť za Adelaide, ale neposlúchne žiadnemu slovu, čo jej poviem. Tak sa hanbím za Adelaide, za to, ako ospravdelňuje každú jeho chybu. Mávam rukami, ty sa nevzdávaš, ty tomu nerozumieš, Klameš mi do tváre, utečieš, si proste taký človek. Každú chvíľu sa vzdávam, taká mrhanie láskou! Ak ma nechceš držať pevne, chlapec, tak čo odo mňa vlastne chceš? A nechcem sa o tom hádať, nechcem kvôli tomu plakať, proste to chcem nechať ísť. Chcem to nechať ísť. Nechcem sa kvôli tomu hádať, nechcem kvôli tomu plakať, proste ťa musím nechať ísť. Som pochovaná v tichu, oči mám zatvorené. Lapil si ma ako pavúk, do svojej... Nemôžeš ma držať, chlapec, nemôžeš ma držať pri zemi.