V tichom ^Gkupé sedím sám a stanice počítam Ráno v ^Drýchliku na ^D7ceste domov k ^Gnám Na sedadle zlatý dážď, v hlave celý život náš Z toho ^Dnávratu du^D7šičku malú ^Gmám. ^EmiKeď zostanú slová zlomyseľné ^Dtrápne dlho vo vzdu^Emichu Nemá človek pri odchode pomyslenie ^Dzavýskať si juchu^D7chú. ^EmiZ bájok vieme, že ísť dvaja tvrdohlaví ^Dnesmú naraz lavič^Emikou, Inak skončí, keď sa stretnú hlavy, hrkú^Dtanie Janka s Anič^D7kou. ^CA už po schodíkoch ^Fschádzam, ^Amio chvíľu dvakrát zazvo^Dním Trochu ^Gšťastná, prekvapená, obom ^Cvina odpus^Amitená A ten ^Dkameň, čo ma ^D7ťažil, zaho^Gdím.