V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí pomätená.
Na plátno ticho hľadí
a vníma ako nemá
nudný dej nudných filmov – pomätená.
Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou
a bábiku položí si na kolená.
Potom jej niečo šepká, potom jej niečo šepká
a nežne pohladí ju pomätená.
V plesový šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí pomätená.
Na plátno ticho hľadí
a vníma ako nemá
nudný dej nudných filmov – pomätená
Za chrbtom smejú sa jej, ťahajú ju za vrkoče,
vedia, že vlastne ani seba nemá.
Na kabát maľujú jej - bavia sa z cudzej kože,
na čelá ukazujú pomätená.
Nikto ju nevie brániť - nechápe ten jej smútok,
nik nevie čo má v duši pomätená.
Nikto ju nevie brániť - nechápe ten jej smútok,
nik nevie čo má v duši pomätená.
Pomätená, pomätená, pomätená, pomätená ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.