^AmiPod hradom Hrušovom v záhone ^Cružovom – tam, kde je ^DmiBiela ^Eskala, stála tam ^Amidievčina krásna a ^Dminevinná, ^Ena perách úsmev ma^Amila. „Postojže, šuhaj môj, mám v srdci nepokoj, v hrudi mi oheň horí. Skryje nás hustý háj, ty mi tam lásku daj, tú, čo prenáša hory!“ sólo: „Hoci háj hustý je, mňa s tebou neskryje, márne si o tom snila. Krásna si, dievčina, pre mňa však jediná je iba moja milá.“ Padali bukvice a deve na líce preveľké horké slzy. Pokorne priznávam, že ja som nebol tam, doteraz ma to mrzí. sólo: Tie slzy pomaly vyvreli spod skaly a je z nich riečka malá. Dnes konča dediny namiesto dievčiny stojí už len kus brala.