Z rozkvitnutých čiernych moruší, padá biely, jednoduchý dážď. Tadiaľ chodí bosý, nehlučný, krehké telo prikrýva mu plášť. Podľa prstov možno vytušíš, že má v dlaniach čarokrásny dar. Z rozkvitnutých čiernych moruší, padaj, padaj, prosím neprestaň. Padá, letí priamo do vlasov, podsypaný cukrom divný kráľ. Asi nosí krídla pegasov, keď netuší odkiaľ sa tu vzal. Stará tvrdí, že ho poslal Pán, pozri, spína ruky plné starých kníh. Zo spánku sa nikdy neprebral, ten čo kričal, že je podvodník. ??? ženy šuškajú, kto ho chytí nad smrťou zvíťazí. Nad hlavami divné roje múch, chlapi chľastom trhlí z reťazí. Bežia davy, divo volajú, každý chce mať v prstoch zvláštny dar. Medzi sebou pľujú, strkajú, smutnosmiešny sobáš a či kar. Ľudí ako kvietkov z moruší, obklopili prevoňaný háj. Zrazu tichý nikto neruší, miesto, ktoré svätí biely kráľ. Hľadí pritom priamo do očí, každý klopí k zemi detský zrak. Z rozkvitnutých bielych moruší, vzlietol k nebu prečudesný vták.