Domov
(Ondrej Lazar Tkáč / Ondrej Lazar Tkáč)
Keď som sám a v cudzom svete s bezútešnou dušou mojou bôľnou,
clivota a smútok sú tu, preto vravím: „Teda poďte so mnou.“
Nasadneme na vlak, čo má na vagóne tabuľu smer: „domov“.
Tam si každý z nás, to dúfam, pekne, krásne pôjde cestou svojou.
Domov je, čo vždy cítim s tými, ktorých rád mám.
Chvíle s nimi mätú všetok nepokoj, strach a tiež klam.
Veď som doma, je mi dobre, veru je mi dobre, už nie som sám.
V spomienkach a návratoch si často moje prázdne srdce blúdi.
Či na zemi konečná je, kde sa podeli tí, ktorých ľúbim?
Tichý hlások kdesi vnútri pozýva ma neustále domov:
„Moja náruč chce byť všetkých, ale chce byť taktiež navždy tvojou.“
Domov je, čo chcem cítiť s tými, korých rád mám.
Život s nimi zmätie všetok nepokoj , strach a tiež klam.
Budem doma, bude dobre, v nebi bude dobre
tom178
(1372 piesní)
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.