P^Cod pražským ^Dmiorlojom st^Cáli t^Furist^Ci, otváral^Dmii ústa a na Pentaxoch cl^Gonu, hĺ^Cadeli, c^Dmiiveli, žm^Cúrali, č^Fumel^Ci, k^Comuže t^Dmií svätí ^Casi patr^Fia, k^Comu? Šekové knižky hneď chceli vytiahnuť, perečkom napísať príslušnú sumu, vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ĺud preinvestoval tu práce a umu. My však svojich svätých, my ich nepredáme, nepatria nikomu, sú naši spoloční, čerstvo zmaĺovaní za vrátkami sedia, majú dosť pohybu, sú totiž otoční.