Na dverách n^Amiápis "Vst^Dmiup povolen^Amiý",^E7 v^Amiyvalím oči, s^Dmiom prekvapen^{Ami, E7}ý, k^Dmieď stisnem kĺ^Gučku^C, však z^E7amknuté je, t^Amiak potichúčku a b^Dmiez nádeje d^Amio kĺúčovej d^E7ierky pozer^Amiám.^{E7, Ami} Maličkým otvorom, fragmentom diery oko na mňa civí z druhej strany dverí, zašeptám:"Hej, vy tam," a oko zamrká mi, potom sa opýtam, či sme sami a kde je dnu a kde je von. Na svojej strane každý si stojí, nie sme si cudzí a nie sme svoji, každý si myslí za seba slová, chvíĺu sa smeje, potom sa schová a z dierky vanie prievan. Podivný dialóg z oka do oka, ťažko je uveriť a ĺahko robiť otroka, len nápis hlása a oko mrká, č^Amio všetko dá sa spr^Eaviť pre človeka^Ami6.