V n^Amioci ma budí detský kašeĺ, v noci ma budí detský pl^H7ač, hĺ^Amiadanie krupicovej kaše a súboj s tmou o vypín^H7ač, j^Dmia ale nemienim sa p^Amiohnúť, ^Dmiani sa veru nepohn^Amiem, sl^Dmiabo ste ma, mamko, ohýb^Amiali, ja s^Gám sa už teraz, vprostred n^Foci, neohn^Amiem. Našťastie deti kričia:"Mama!", vedia, kde hĺadať útechu, príroda čo-to rieši sama, to býva základ úspechu, žena hneď hypnoticky vstáva, ďalej spí, a pritom funguje, jedno kŕmi, druhé cikať dáva, spiaca žena v jednom švungu je, je, je, je, pa pa pa ... Nemôžem odtrhnúť z nej oči, s láskou ju tajne sledujem, šikovne sa zvŕta a točí, vôbec nič ju nedeprimuje, chcem, ale nevydržím čakať, kým obnoví tu kĺud a mier, žena spí a asi ani nevie, ako musí makať, a mňa uspáva mixér, ktorý vrčí spoza dvier, jé, jé. Ráno mi budík v uchu brní, ráno je ako zaucho, žena vyzerá, že ešte chrní, a ja s aktovkou pod pazuchou deriem sa spod periny k dverám, cez kúpeĺňu prebíjam sa vpred, prostriedky príliš nevyberám, ide tu o lepší, krajší svet. Spiaca žena pootvorí oči, s láskou ma tajne sleduje, vie, že necúvnem a nezabočím, aj keď práve nenapredujem, vie, že by pristal mojím perám úsmev, keď kliesnim cestu vpred, vie, že prostriedky nevyberám, v^Hie, že prostriedkov n^Eiet.