1. ^HmiV zúfalstve som ^Emivyriekol, ^Cvšetci ľudia s ^Dna nič. ^HmiNevedel som co ^Emihovorím, Mal som^Cvšetkého plne ^Dzuby. 2. ^EmiNevedel som ako ^Hmidávať nádej ^Ctým okolo, čo ju ^Dhľadajú. ^EmiNevedel som že ju ^Hmipotrebujem ^Czo všetkých asi ^Dnajviac. R: ^GChcel som dávať ^Cokolo nádej ^Favšak som zabúdal ^Cna seba. ^GNikdy ma to ani ^Cnenapadlo, že ju ^Fbudem raz ^Cpotrebovať pre se^Dba. 3. Príčinou tej beznádeje u ľudí je láska. Mnohí ju strácajú zbytočne A myslia si, že sú na dne. 4. Nikto jej nesmie podľahnúť bez toho, aby bojoval. Spoločne to zvládneme A ja budem bojovať s vami. R: Spoločne sa dá zvíťaziť, Ak všetci chcú mať nádej žiť. Nestačí sa len prizerať, Treba dávať lásku okolo nás. ^ADávať lásku ^Dokolo nás, ^GDávať ju ľuďom ^Dvšetkých rás. ^ATak isto ne^Dzabúdať A ^Grozdávať tu ^Dnádej čo je v ^Anás.