väcsinou pisem na hotelovy papier
viem, ze moje myslienky nikdy neopustia tuto izbu
vynechaj ma z rozhovoru o tom "opustas ju"
taklezim opustena, obklucena tebou
tebou
neskoro, uz s nikym nemozem byt stastna
hovoria, ze potrebujem len trochu casu pre seba
pokusam sa usmiat , nemozem si vsak spomenut
a viem, ze zajtra to bude to iste
a chcela som byt ta
ktora by ti davala to ,co ti nedava ta druha
a chcela som vidiet
pretoze som neuverila, co som pocula
vyhnal si ma skor, nez som sa dohodla
a hovorim, ze potrebujes zmiznut
odpustis mi ak priznam, ze milujem, milujem teba
obaja si uvedomujeme , ze je prilis neskoro
refren
mozno tento fukajuci vietor ktory prave prisiel z oceana
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.