Na krídlach divých včiel,
krajinou krivých zrkadiel,
v ústrety bielych hôr, až tam,
kde vyrastá tieň,
v úsvite rán.
Krásou bájnych miest,
čarovnou hudbou chladných hviezd,
po nociach dám sa viesť,
a žiaľ jak spomienok pár
odletí v diaľ.
Bozkaj ma na pery,
aj keď už neveríš,
láska je hra nevinná,
a na dne pohára,
čosi v nás dohára,
v pahrebách vyhasína.
Hrá harmonikár,
opitý kráľ tancuje sám,
v tmách, po putikách,
zbohom ti k ránu dám.
Svorke strážnych psov,
stratím sa, splyniem
s hustou hmlou,
z priesvitných múrov
číha strach,
do vriacich pľúc
valí sa mráz.
Vo víre falošných slov,
slnečných dní a detských snov,
rútim sa, v ušiach vlastný tep,
vzdialený zdá sa
opačný breh.
Snáď je to sen,
strašný sen,
zdania klam,
srdca vnem,
iba dym v povetrí...
Hrá harmonikár....
Bozkaj ma na pery,
......
Na krídlach divých včiel,
leskne sa v slnku jasný cieľ,
v ústach sa mieša pot a prach,
dnes naposledy
prekročím prah.
Krásou bájnych miest,
čarovnou hudbou chladných hviezd,
po nociach dám sa viesť,
a žiaľ jak spomienok pár
odletí v diaľ.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.