Ty si ten vietor čo vo mne fúka, zbytočné slová z úst. Tá láska v nás čo je vždy len skúpa zranený snažím sa újsť. Vo dverách ako zámok čakám na ďalšie ráno, uzamknutý kľúčom a sám. Každý deň zdieľať priestor a kľúčovou dierkou, strážiť ťa tu a zabudnúť. Že vraj láska, že vraj šťastie, že vraj nás nič nerozdelí, že vraj nás ne. Že vraj navždy, že vraj náš svet, boli to len slová, čo a čo si chcela vlastne. Chcela si tak veľa podľa toho čo si vravela, no keď si na to spomeniem, tak nestálo to za veľa. Už chápem prečo, lebo nosíš v sebe srdce z kameňa, za päť minút bez rozlúčky na ceste preč pobalená. Tak moc by som chcel vedieť nenávidieť, zabudnúť na to, že existuješ, vo sne ťa nevidieť. A tak moc by som chcel vedieť vymazať tú chvíľu, keď som ťa stretol prvýkrát, no nemám na to silu. Stále neviem pochopiť, jak sa to stalo, jak sme mohli dopustiť, že sa to pojea. To čo mali sme sa nedalo porovnať s druhými, zo zámku čo stavali sme, ostali len ruiny. Kde je to, že nepúšťaj ma, kde sú tvoje dotyky. Kde sú tie všetky sladké reči, a kde je to navždy a kde je ja a ty. Kde je to, že ostaň so mnou, kde je smiech a pohľady. Zostalo tu len trpké ticho, dva nemé tiene vo vlastnom zajatí. Že vraj láska, že vraj šťastie, že vraj nás nič nerozdelí, že vraj nás ne. Že vraj navždy, že vraj náš svet, boli len slová, čo a čo si chcela vlastne. Neni nič a nikto, kto by mohol nás dvoch rozdeliť, žijeme pre seba, ale nepúšťame cudzích do dverí. Len ty a ja nikdo vác, dvaja vlci to a to sme my, počúvalo sa to pekne, škoda, že som uveril. A teraz žiješ život sama tam a ja tu, viem, že cítiš to čo ja, možno sa dočkám návratu. Na peklo zvykám si, aj keď hľadám rajskú záhradu, viem, že nenájdem za teba nikdy žiadnu náhradu. Aj napriek tomu všeckému furt bije pre teba, to bude asi tým, že som ho stále druhej nepredal. A myslím, že už nepredám, aj keď budem bez teba, ty s iným ja s inou, aj keď stvorení pre seba. Kde je to, že nepúšťaj ma, kde sú tvoje dotyky. Kde sú tie všetky sladké reči, a kde je to navždy a kde je ja a ty. Kde je to, že ostaň so mnou, kde je smiech a pohľady. Zostalo tu len trpké ticho, dva nemé tiene vo vlastnom zajatí.