Keď sedím večer v okne a hľadím na svet, na svet rozbúrený a plný temných chvíľ. Myslím stále na deň, ktorý zmení iste všetkých ľudí a rozžiari im tvár. Večer čo večer, keď z okna hľadím na svet, hľadám ľudí dobrých, šťastných a spokojných. Spánok padá na mňa, no ja len sedím, smutne hľadím z okna na svet zrúcaný. Ten deň je blízko, srdce mi búši, sen sa mi plní, len mi nedá spať. Ten deň je blízko, srdce mi búši, sen sa mi plní, len mi nedá spať. Keď sedím večer v okne a hľadím na svet, na svet rozbúrený a plný temných chvíľ. Myslím stále na deň, ktorý zmení iste všetkých ľudí a rozžiari im tvár.