Starý muž
Čaká na poludňajší vietor
prichádza vlna a slabosťou uľahol
s vejárom každý deň
ten starý tú vodu uhladzuje
Hodím kameň,len tak zo srandy
tá voda sa vždy hýbe v kruhoch
ten starý si ma trúchlivo prezerá
a zase ju do hladka vyčistil
V bielom piesku ten starý muž
trasúco zo svojou fajkou fajčí
iba tá voda a ja vieme
k čomu ten vejár potrebuje
Tá predtucha spí ako sopka
váhavo sa na to pýtam
hlava schúlená žiari,zdá sa že spí
Skôr ako umrel povedal
Tá voda má byť tvojim zrkadlom
až keď je hladká tak sa uvidíš
koľko výmyslov v tebe ešte ostáva
a o vyslobodenie budeš prosiť
Ten vejár na tele pritlačený
v smrtiacom kŕči ztuhne ruka
ktorá mu musela prsti lámať
ten vejár zostáva vzadu v piesku
Na toho starého volám každý deň
chcem sa predsa vyslobodiť
čakám naspäť v poludňajšom vetre
a vo vejári chcem si čítať
Tá voda má...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.