Hej...Mek Vrabec a Fero ha... R: Tam u nás pod Tatrami (8x) Máš čo si chcel,v hlave si už dospel. A teraz je z teba muž,nuž tvoje činy ako zliny postavil si niečo iným a či iba sebe, rodina pri tebe krajina je v biede vďaka tvojej triede ľudia žijú v smrade,na východe pri Poprade mladí odchádzajú kade-tade kôli tvojej vláde a na rade rabovane sklade ledo sa deje,všetci vidia že už zle je, zmysel tvojích slov kde je... No máme čo sme chceli,slovenský národ navždy biely čo že za vlastenca nám to velí,každé voľby sľuby, v očiach po voľbách už smutné oči točia na nás, kam to sme dospeli,tak jak synak dopichaný, bodné rany v autobuse,v uliciach už bežne vkuse, a nikto ani muk,každý v tichu po ústrach nám vládne, policajti nezastrešia pokoj a tak jak nám to dopadne tak jak nám to dopadne? R: Iba sľuby,každý viš do huby,systém ako z kuby, už aj tebe smrdí z huby,zrazu zmena, ukažka toho ako sa žiť nemá, od prvého dema Vrabec a ja trápi nás dilema, máme čo sme chceli,asi ani z kilometra, peňaženka stále vetra,a vetrať stále bude, hoci pracujeme v kľude,vždy sú ľudia čo ťa naserú, môžeš robiť čo chceš,aj tak ti to poserú... Lebo nová doba tá si svoje meče,šak za rokom roky je tu horšie mladí unikajú za hranice hľadať miesta lepšie, ako vtáci odlietajú,znieste deti,matka v očiach slzy, otec zatnuté má zuby,pár peňazí v peňaženke ideš bývať niekam inam niekde preč,kde možno meníš iný jazyk za slovenskú,za slovenskú,za slovenskú,našu našu rodnú reč! R: