^AmiTancujem v paralelnom svete, ^Fmaj7s dievčaťom z virtuálnej siete, ^Cdo rytmu nám kvapky dažďa, ^Fmaj7bubnujú a zároveň vraždia. Ten zdanlivý pokoj v duši, tancujem, jak sa patrí a sluší, v izbe je ako v tanečnej sále, už snáď postýkrát na temnom bále. ^GTu len poézia ponúka vášeň, ^Fmilenkou duše je ^Gkrásna báseň. R: ^C V závoji tmy a opere bleskov, nie som ^G hrdina, čo má na hrudi „S“ . Láska je ^Dmi jablko otrávené zmijou, a ja ^C tancujem valčík ^G s ilúziou. Túžim sa zázrakom vrátiť späť v čase, nebyť viac lipican chytený v lase, avšak strnulý, jak fotka v pase, šepkám vankúšu s trpkosťou v hlase. ^G Že som len malý vojačik z cínu, ^F čo cestou životom šliapol na mínu, ^G v rukách zvieram len blato a hlinu, ^F a v každej bunke cítim ^G krivdu a vinu. V závoji tmy a opere bleskov, nie som hrdina, čo má na hrudi „S“ . Láska je jablko otrávené zmijou, a ja tancujem valčík s ilúziou.