1. sloha V údolí kde sme bývali tam kde sme dlhé roky stáli vietor sa plazil , skaly hladil ku slnku ladil – to čo bolo a to čo sa premenilo , tento svet . Ref. Nikto to nezmení teraz keď stojím v tieni a vidím ho dva krát uvedomujem si : ŽE ! Boli sme chamtivý bez charakteru a prázdny keď ničili sme živé . Bolo to len na náš je to naša vina ! 2. sloha Umelý vietor vyfúkol nám náš život čo bol plný farby , energie a polárnej žiari toto všetko je už minulosť . Možno si raz spomenieš že pozval som ťa niekam von lenže to už nie je ! Ref. Nikto to nezmení teraz keď stojím v tieni a vidím ho dva krát uvedomujem si : ŽE ! Boli sme chamtivý bez charakteru a prázdny keď ničili sme živé . Bolo to len na náš je to naša vina ! Ref. A uvedomili sme sa všetci Boli sme chamtivý bez charakteru a prázdny keď ničili sme nechtiac všetko živé . pamätáš ako sme sa prizerali ? vtedy pozval som ta niekam von ja to naša vina ! že von už nie je .