AMedzi blokmi na sídlisku
sedí chlapec pri ihrisku,
práve zistil, že je dieta zF#mi mesta.
Do príHmirody vedú spoje,
šofér sa ho pýta: "čo je?"
"Vezmite ma tam, kde Enieje asfaltová cesta".
V detskej v malom byte,
ako vtáča v igelite
zisťujem, že jedno isté mi je.
Civilizácia zbohom.
Toto je medzi mnou a Bohom,
odchádzam niekam tam,
kde mi nehrozí ztráta fantázie.
ref.: Na Ekaždý strom vedľa železnice
Dvpíšem meno kriedou,
nech F#mivieš, kde nájdeš,
keď Dpojdeš domov triedou.
Ak ti Estojím za to, tak nájdi si ma,
ja Dbudem niekde v horách,
nech ti F#minepomáha Eani ten,
čo Dsmeje sa nám zhora.
Vymenil som staré miesto
za tento nekonečný priestor,
priestor, ktorý je čistý a dokonalý.
Kto s s takou krásou zmieri?
Možno len básnik na papieri,
ten jediný dokáže opísať miesto veľké,
aj keď sám je malý
ref.: Na každý strom vedľa železnice ...
Zastavíš vlak a spavíš niečo,
čo nedokáže spravit vačšina.
Povieš: "prepáč", to mi stačí
a ďalšia etapa sa začína.
GLietať spolu Dnad oblaky,
F#midýchať z plnej Esily.
GKričať: "život Dje už taký",
F#mipriznať, že sa Emýlim.
ref.: Na každý strom vedľa železnice ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.