Nekrofil (Mikuláško/Sedlák/Urban) Lásky jedna za druhú sa kladú, / pod čísla štítkov, kamsi k ľadu. / Snáď ako kláves by mali zmysel, / takto z nich zvýšia iba studené nohy, / a zopár čísel. / V márnici duše vládne bordel, / hrám na tých láskach, / akord po akorde. / A keď ma omrzia ich ťažké kilá, / poviem si, bože môj, / veď každá so mnou žila. / Lásky jedna za druhú sa kladú, / keď na ne zahráš, zložíš limonádu. / Robil som kráľa, robil som aj vola, / zostalo zopár pekných tiel, / chladených ako kola. / V márnici duš vládne vrátnik, / volá sa srdce a je neúplatný. / Ak nemám dosť hry na víťaza, / nech sa mi páči vstúpiť, aj na mňa čaká mrazák. / Málo som pochopil, / preto som nekrofil, a vlak mi ušiel. / Čas mizne bez stopy, preto som nekrofil, / v márnici duše.