1. ^AmiVtedy fičal výchor, do ^Gočí hádzal ^Csneh a ^Fštípal silný ^E7mráz. ^AmiChata naša stará ^Gsnila dávny ^Csen ^Fo slobode ^E7o priateľ^Amistvách.^{F/E7 Ami}Vládca hôr sa hneval, ^Gspadla laví^Cna ^Fkráľovstvo ^Gslobod^Cné. ^{E7 Ami}Krásny sen tej chaty ^Gzhltla doli^Cna, ^Fmýto vzala ^E7nepísa^Ané. Refr.: ^A7Vysoko ^Dnad oblakmi ^Dmistojí chata, ^Aprístav malý, viem ^Dtam sa nápoj ^Dmišťastia varí, ^Aosviežiť sa chcem. ^DNa nej slnko ^Dmivychádza a ^Anikdy neza^Fispadá, ^Hmitam nájdeš ^E7silu, ktorú ^Avečne človek hľadá. ^{F / E7} 2. Len na jednej je život, čo krásou vyniká, láskou horských víl. Prúdom rieky steká do dolín života, nesie lásky posvätný chýr. Kráľovstvo slobody - túžba odveká, právo nebeské. Tam sa plnia túžby, vôľa človeka, aj posledné nádeje. Refr.: Vysoko nad oblakmi ... 3. Chcel by som sa dívať z novej chaty von na tú krásu hôr, musí preto vyrásť a vidieť za obzor, ľuďom slúžiť o niečo skôr. Vietor, ľad i skaly o láske spievajú, priateľstvo nie je snár. Túto pieseň chaty všetkým rozdajú, úsmev strieda únavy tvár. Ref.: /: Vysoko nad oblakmi ... :/