Zas večer vyšiel som si von, Poznávať svet a nových ľudí v ňom, Lebo neviem už dlho nájsť tie správne slová, O tebe, o mne, o nás, o tom, čím si teraz a čím si bola. Vtedy dávno aj dnes, Radšej vždy nechám to tak. Preto večer chodím si len tak von, Spoznal som nový svet a nových ľudí v ňom, Tam nemusím hľadať tie správne slová, Zvažovať úsmev, hnev, či pýtať sa, ktorá ? Je tá správna nálada, Či ten správny hlas a tón ... Nikto z nás sa už nič nepýta, O šťastí tak dávno nepadla ani veta, Jeden z nás to už ale povedať musí, Rozbiť ten strach aj hrdosť na márne kusy... Znamená to niečo, či len voľný pád ? Aj tento príbeh končí - šach a mat ?