dobúchajú srdcia v smútku
oči vyplakané
ešteže ťa stále máme
keď v tichu odchádzame
na uliciach kopce deti
voľne poletujú
bolesť očí srdcia láme
kde tú vieru máme
cítim smútok tisíc dlaní
hľadí nevzlyká
zbitá krása taká malá
že jej láska uniká
keď raz prídu v plnej sláve
duše detí už bez tiel
tak si spomeň ktorým smerom
letí túžba v detský sen
zabudnuté tváre ticha
nádej ťažko svitá
zobudíme nemé deti
výčitka sem letí
uvidíme všetky mená
na nebi napísané
postretáme známe tváre
nežili sme márne
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.