V plesových, šatách bielych
a s tvárou ako stena,
každý deň v kine sedí pomätená.
Na plátno ticho hladí
a vníma ako nemá,
nudný dej, nudných filmov, pomätená.
Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládov
a bábiku položí si na kolená.
Potom jej niečo šepká,
potom jej niečo šepká
a nežne pohladí ju pomätená.
V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každy deň v kine sedí pomätená.
Na plátno ticho hladí
a vníma ako nemá nudný dej,
nudných filmov pomätená.
Za chrbtom smejú sa,
jej ťahajú ju za vrkoče.
Vedia že vlastne ani seba nemá
Na kabát maľujú jej,
bavia sa s cudzej kože,
na čelách ukazujú pomätená.
Nikto ju nevie brániť
nechápe ten jej smútok.
Nik nevie čo má v duši, pomätená.
Nikto ju nevie brániť,
nechápe ten jej smútok.
Nik nevie čo má v duši,
pomätená,
pomätená,
pomätená,
pomätená,
pomätená.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.