prosím matku milosrdenstva zober ma z tohto miesta a dlho zatrúbené kliatby stále držím v hlave nikdy nevypočuté slova a ucitelmi nikdy nenaučené teraz som teplý zo sviečky ale cítim sa dosť chladny na to aby som splanul prišiel z ostrova a zomrel z ulice zranil sa tak zle ako zlomená duša ale nikdy mi nič nepovedal povedz nebu zbohom nove ako decko stratil ako modlitbu obloha bola tvoje ihrisko ale chladná zem bola tvoja posteľ chudobný hvezdár nemala slzy v jej očiach jemne ako želanie vedela že láska lieči všetky rany s časom teraz to vyzerá skoro ako láska nikdy to nestačí ,radšej pátraš dalšia cesta pretože táto ma.... náhly koniec,povedz nebu zbohom nikdy som nechcel napísať tieto slova pre teba so stranami fráz veci ktoré nikdy neurobíme tak ja sfuknem sviečku položím ťa do postele odvtedy na mňa nehovor teraz ako psy čo hryzú svoju kosť to je len jedna vec ktorú musím povedať povedz nebu zbohom