Mám ťa naozaj/skutočne/ rád (Marco Mengoni) Tak som odišiel na jednu dlhú cestu Ďaleko od chýb a od omylov, ktoré som urobil Navštívil som miesta nemám povinnosť revidovať A čím viac som sa vzdiaľoval A čím viac som cítil, mal som sa dobre A snežilo veľmi Avšak, ja som kráčal Raz som zapálil jeden oheň pre zimu a myslel som na teba sníval som s otvorenými očami Na palube trajektu Myslel som, že vidím v mori tvoj odraz Svetlá vnútri prístavu sa zdali vzdialené/daleko/ A cítil som, že ja šťastne pristanem A zmenil som tvár narástla mi brada Trávil som celé dni bez rečí bez jedného slova A ako som chcel v tom okamihu byť v hrobe/v jame, v priepasti/ Pretože ťa mám naozaj/skutočne/ rád A neexisuje jedno miesto kde som sa nevrátil v mysli Naozaj som chcel pripomenúť A nepočula si ma hovoriť nemôžem urobiť nič Chcel by som zistiť oveľa viac odpovedí Ked som sa ťa pýtal Ale to nič Nemôžem konať hned/ teraz,práve/ si tak ďaleko Mám pocit ti povedať, Že cesta zmení muža A východisko /bod odchodu/ zdá sa nateraz, tak ďaleko Cieľom nie je jedno miesto Ale to, že dokážeme/pokúsime sa, zažijeme/ A nevieme, kde Ani kedy, tam prídeme Trávil som celé dni bez rečí bez jedného slova Veril som, že hrob /jama, priepasť/ je naozaj/skutočne/ ďaleko vedieť vopred kedy odídem Že smer cesty je cieľom a volanie Pretože ťa mám naozaj/skutočne/ rád A neexisuje jedno miesto kde som sa nevrátil v mysli Naozaj som chcel pripomenúť A nepočula si ma hovoriť nemôžem urobiť nič Chcel by som zistiť oveľa viac odpovedí Ked som sa ťa pýtal Ale to nič Nemôžem konať hned/teraz, práve/ si tak ďaleko Nemôžem konať/činiť/ hned/teraz, práve/....