SuperMusic.sk
Som synom zrodeným z hnevu a lásky som Ježiš z predmestia z Biblie nikoho z tých hore na večnej diéte Sodapopu a Ritalinu Nikdy nikto nešiel do pekla za moje hriechy pokiaľ viem Najmenej tí, s ktorými som si vyrovnal účty Ale nie je nič, čo by u mňa nesedelo som taký, aký mám byť v krajine, ktorá chce šíriť vieru, ale na mňa neverí Opravujem svoj televízor, sedím na svojom krucifixi obývačka v mojej súkromnej maternici zatiaľ čo sú matky a Bradovia preč stratiť samého seba a dostať sa do dlhov s alkoholom a cigaretami a Mary Jane nechať ma duševne chorého a vziať si kokaín niekoho iného Part II: Mesto prekliatych V strede zeme na parkovisku tam, kde heslom bola len lož tvrdiaca, že "domov je tam, kde je tvoje srdce" Ale aká hanba! Veď nie každého srdce bije rovnako srdcia bijú mimo rytmu mesto smrti na konci ďalšej stratenej diaľnice značky, vedúce nikam... mesto prekliatych Dnes, stratené deti so špinavými tvárami a zdá sa, že to nikoho netrápi Prečítal som grafiti napísané na stene verejného záchodu Bolo to ako sväté mpísmo obchodného centra bolo to ako spoveď Nevravelo to veľa ale ako jediné to potvrdilo, že centrum zeme je koncom sveta a je mi to úplne jedno Part III: JE mi to jedno JE mi to jedno ak je to jedno tebe JE mi to jedno ak je to jedno tebe Každý je taký plný sračiek Zrodený a vychovaný pokrytcami Srdcia boli reckylované ale nikto ich nezachránil Od kolísky až po hrob Sme deti vojny a mieru Od Anaheimu až po blízky východ Sme príbehy a nasledovníci Ježiša z predmestí Krajina, ktorá chce šíriť vieru a pritom vo mňa neverí A je mi to je jedno! Part IV: Milí bratia a sestry Milí bratia a sestry, počúvate ma? Nemôžem si spomenúť ani na jendo slovo, ktoré ste povedali zošaleli sme? Alebo som ja duševne narušený? Priestor medzi duševným vyšinutím a neistotou je Oh, terapia, môžeš prosím vyplniť prázdnotu? Zaostal som? Alebo som jendoducho prešťastný? Nikto nie je dokonalý a ja som obžalovaný za to, že nemám na jazyku lepšie slovo a to je moje najlepšie ospravedlnenie Part V: Príbehy o ďalšej rozbitej rodine Žiť a nedýchať je umrieť v tragédii Utiecť, utiecť preč nájsť to, v čo človek verí a nechám tento hurikán posratých lží za sebou už som v ne stratil vieru Toto mesto, ktoré neexistuje Preto utekám, utekám preč Za svetlom masochistu A nechávam tento hurikán posratých lží za sebou bežal som pozdĺž tejto línie Trvalo to milión a jeden posratý čas Ale tentokrát už nie Už necítim hanbu A už sa nechcem ospravedlňovať Keď už neexistuje miesto, na ktoré by si mohol ísť tak uteč aspoň pred bolesťou keď ťa niekto šikanoval Príbeh ďalšej rozbitej rodiny... Odchádzaš. Ideš domov.

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.