Človek čo skúšal už nám nevyzradí, Stratil sa v svete plnom odpovedí Do mojich rúk sen,život dal aj keď ma nespoznal Mal rozmarné túžby plné zbytočných rán nepoznal dôvod svojích činov a fráz falošný strach mu vychádzal z úst. Už nemal kam újsť Smútok zostal za ním stáť Teraz prišiel jeho čas Veril v nádej a krv čo prelieva v nás Život mu dával len to čo mu vzal Pocit štastia neznášal Rúcal mosty a brány skáz Sám seba nemal rád ...a predsa... Pár úžasných chvíľ na pleciach hrdo nosil Úsmev na tvári nikdy sa neprosil Preto smutný je odchod tvoj Zo smrťou prehral si boj Smútok zostal za ním stáť Teraz prišiel jeho čas Veril v nádej a krv čo prelieva v nás S hrdosťou čítam tvoj osud tvoj list Si ten čo k nám prišiel a musel odísť Stále hľadám tu tvoj svet Nikde ho však niet... Smútok zostal s tebou stáť Teraz prišiel aj tvoj čas Veril si v nádej a krv čo prelieva v nás Smútok zostal za ním stáť Teraz prišiel jeho čas Veril v nádej a krv čo prelieva v nás