BHviezdy predsa planú, D7cigáň,
Ebhorí na oblohe BžiaGmi7ra.
EbOči F7sťa kus chleba
D7svietia z hĺbGmiky neGmi7ba,
na C7nás, na to plemä biedne a Cmi7čierF7ne.
Slzám, čo nám kanú nebráň,
aby po tvári nám tiekli,
v tom cigánskom plači
dobre aj to stačí,
Gmiže nám Cmi7slzy F7tečú, tých sĺz Bpár. D7GmiLásC7ka rozFmaj7kviDmi6tá,
Emi7tak hovorí, A7
že aj biela Dmitvár má niekedy
Dmi7žiaľ a Cmi7smúti. F7
Preto ruky spínam, cigáň,
tam, kde šťastie spí nám, drieme,
šťastie tiché, nemé, úbohé a čierne,
tam, kde hviezdy planú cigánske.
Láska rozkvitá, tak hovorí,
že aj biela tvár má niekedy žiaľ a smúti.
Slzám, čo nám kanú nebráň,
aby po tvári nám tiekli,
v tom cigánskom plači
dobre aj to stačí,
že nám slzy tečú, tých sĺz pár.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.